Antioxidanty sú pre náš organizmus veľkým prínosom. Viažu na šeba škodlivé látky, ktoré vznikajú pôsobením voľných radikálov a tým ochraňujú naše bunky.
Antioxidantov je mnoho druhov, podľa toho, ako vznikajú ich môžeme rozdeliť na prírodné a umelé, teda syntetické. Medzi najlepšie prírodné antioxidanty patria napríklad vitamíny A, B, C a E, prípadne minerály – zinok a selén. Antioxidanty na prírodnej báze nájdeme však aj v ovocí a zelenine (brokolica, kapusta, maliny, paradajky, jahody). Dôležitým zdrojom antioxidantov sú aj strukoviny, medicinálne huby, ale aj čierny čaj, káva a horká čokoláda. Radia sa sem aj Spirulina a Chlorella, prípadne karotenoidy. K dôležitým antioxidantom patria aj koreniny, ako mäta, kôpor či oregano.
Syntetické antioxidanty sú menej známe, ale rovnako prospešné. Ide napríklad o statíny, ktoré redukujú cholesterol v krvi. Zaradiť sem môžeme aj butylhydroxyanisol (BHA), butylhydroxytoluén (BHT), propylgallát (PG), oktylgallát, dodecylgallát, tert-butylhydrochinon (TBHQ), chlorid cínatý, kyselinu askorbovú, citrónovú, erythorbovú a jej sodnú soľ, oxid siričitý, soli kyseliny siričitej a iné.
K syntetickým antioxidantom radíme aj látky na prírodnej báze, ktoré sú však chemicky modifikované, aby získali lepšie vlastnosti. Napríklad rôzne upravený Vitamín C.
Antioxidanty sa delia na prírodné a syntetické.
Medzi prírodné antioxidanty patria:
Medzi silné antioxidanty je zaradená tiež spirulina ktorá má aj detoxikačné účinky.
Fungujú jednoducho, naviažu sa na voľné radikály a v podstate neutralizujú ich činnosť. Takýmto spôsobom chránia a posilňujú náš imunitný systém a zároveň pôsobia preventívne proti vzniku rakoviny, ochorení srdca, Alzheimera, alebo mŕtvice. Dokážu tiež chrániť bunky pred starnutím a v neposlednom rade napomáhajú tiež detoxikácii a regenerácii tým, že zvládnu odstraňovať z tela škodlivé látky.
Antioxidanty sa pridávajú aj do niektorých potravín aby sa predĺžila ich trvanlivosť.
Voľné radikály sú malé častice v našom tele, vznikajúce priamo v organizme pri bežných metabolických procesoch. Sú reaktívne a pri ich dlhodobom, neregulovanom pôsobení na rôzne orgány, či systémy v tele môžu spôsobiť negatívne zdravotné javy.
Svojim pôsobením spôsobujú oxidačné poškodenie priamo bunkových membrán a tým vlastne dokážu zničiť celú bunku. Enzýmy v poškodenej bunke sa navyše dostanú do okolia a môžu poškodiť aj bunky v okoli. Vznikajú tak zápaly a organizmus je náchylnejší na rôzne vírusové aj baktériové ochorenia.
Účinné antioxidanty, ktoré dokážu voľné radikály neutralizovať je potrebné prijímať na dennej báze. Aj preto sa antioxidanty pridávajú do potravín. Zabráni sa tak vzniku nežiadúcich procesov, potraviny vydržia dlhšie a sú pre telo menej nebezpečné.